Byrokracia je studňou na zážitky. Potreboval som oficiálne preložiť môj anglický originál diplomu do francúzštiny. Na Slovensku by stačilo nájsť prekladateľa, ktorý má na to pečiatku a je to. V Portugalsku a ako som sa dozvedel, aj v iných krajinách Európy, to majú o čosi zložitejšie.

Najprv som v angličtine napísal na Francúzsku ambasádu otázku, že kde by mi to mohli preložiť. Odpovedali mi jednou krátkou vetou vo Francúzštine. Google mi preložilo, že by som mohol skúsiť francúzsky inštitút, ktorý je neďaleko od mojej univerzity.

Zašiel som na ten inštitút, aby som zistil, že môj diplom mi preloziť nemôžu. Oni totiž prekladajú len z portugalčiny. Vrátil som sa do svojej kancelárie a na internete si našiel firmu, kde mi boli ochotní to spraviť.

Dal som si teda u notára overiť kópiu toho diplomu. Pripojili mi k tomu ďalšiu stranu portugalského textu vysvetľujúceho, že originál je v zhode s kópiou. Zaplatil som za to 25 eur a zašiel som s tým do tej prekladateľskej firmy. Tvrdili, že potrebujú jeden deň na preklad (teraz už dvoch strán) a jeden deň na overenie prekladu. Overenie prekladu sa v Portugalsku robí tiež u notára. Lenže ak mi po portugalsky notár napíše, že preklad je v zhode s originálom a ja to potrebujem pre Francúzov, nie je to zbytočné?

Pýtal som sa to tých ľudí, ktorí sa živia prekladmi a nevedeli mi odpovedať. Snažili sa mi nahovoriť, že to bude stačiť. Jeden kamarát, Portugalec, ktorý žil niekoľko rokov na Slovensku, zavolal jeho kamarátovi, ktorý mu povedal, že to je ešte horšie a musím s tým zájsť ešte na nejaký ďalší úrad, kde mi overia autenticitu tých notárov. Nepochopil som logiku toho kroku, tak som sa tým veľmi nezaoberal.

Medzitým som dostal email z tej prekladateľskej firmy, že nevedia nájsť prekladateľa, ktorý by bol ochotný s jeho vlastným prekladom zájsť k notárovi a nechať to overiť a preto to bude o niekoľko dní neskôr. Hnal som ich do toho a nakoniec to bolo hotové len o dva dni neskôr, ako sa pôvodne plánovalo. Zaplatil som ďalších 35 eur za notárske overenie a 32 eur za preklad.

Zašiel som znova na ten francúzsky inštitút, či mi preložia ten najnovší papier od notára overujúci samotný preklad dúfajúc, že oni takým spôsobom overovať preklad nemusia. Pani nevedela čo s tým, lebo aj oni by to museli overiť cez notára, nevzdal som sa však a pýtal sa otázky, kým to nevzdala a nezašla sa spýtať jej nadriadenej, ktorá jej povedala, že potrebujem zájsť na Procuradoria Geral da República, kde mi k tým notárskym zápisom pripoja ďalšie papiere, ktoré rozšíria platnosť tých notárskych papierov aj na Francúzsko.

To bolo presne to isté, čo predtým radil ten kamarát môjho slovensky hovoriaceho Portugalca. Tento krát som však už aj chápal význam takého kroku. Trvalo to ďalší deň, ale bolo to zadarmo. Nakoniec som mal všetko v poriadku, len z jednej strany sa stalo strán sedem s množstvom pečiatok, podpisov a dokonca aj dvoch pečatí.

Komentáre: tpnetopier: noo, musel si mat celkom nervy, ale ja som sa celkom dobre pobavil :D Milan Toma: tpnetopier, bol som trosku nervozny, lebo cim skor, tym lepsie. ale samozrejme tou dobrou strankou je to, ze som mal o com pisat... :) meno: email (nebude zverejnený): správa (povinná):