M i l a n T o m a![]() Strany:[1][2][3][4][5] [o mne] [diskusia] [rss] |
||
|
Mám účet v portugalskej banke aj vo Francúzsku
Vybaviť si účet v banke vo Francúzsku sa najprv zdalo ako veľmi ťažká úloha. Mne však všetko vychádza a tak to bolo aj teraz. Mám vybavené ubytovanie v hoteli, kde prenajímajú malé štúdiá za mesačné poplatky. Ale v banke potrebujú mať doklad o ubytovaní a zákazník bývajúci v hoteli sa im pochopiteľne nepáči.
To však nebol prvý problém, s ktorým som sa stretol. Najťažšie by bolo v krajine bojkotujúcej angličtinu si ten účet založiť bez znalosti francúzštiny. Dozvedel som sa však, že tu je aj portugalská banka, ktorej zákazníkom som už takmer šesť rokov. Zašiel som teda tam, lebo som dúfal, že budú hovoriť portugalsky. Stál som pred ich dverami pár minút pred otvorením a už tam čakali ďalší ľudia, ktorí sa medzi sebou rozprávali portugalsky. Pustili nás krátko na to dovnútra a všetci pracovníci banky nás zdravili portugalským ‘bom dia‘. Dokonca hlavný šéf si prišiel s každým z nás podať ruku. Chlapík za pultom protestoval, že bývam v rezidencii, ktorá sa volá hotel, ale šiel za nadriadeným a povedal mi potom, že mu mám doniesť pracovnú zmluvu, občiansky preukaz a nejaké potvrdenie z hotela, že to dajú na posúdenie šéfovi a uvidí sa. Prišiel som teda znova s potrebnými dokumentmi, vysvetlil som všetko zasa inému pracovníkovi, ten sa šiel porozprávať s priamym nadriadeným a po návrate ma požiadal, aby som si sadol a čakal, kým sa ma ujme on. Vedúci dosť dlho telefonoval, ale keď skončil, hneď sa mi začal venovať a bol veľmi milý. Nechal si všetko odo mňa vysvetliť a šiel zavolať najväčšiemu šéfovi, aby mi dal povolenie. Páčilo sa im, že som ich zákazník v Portugalsku už tak dlho a vraj vyzerám seriózne, tak uvažujú o výnimke, hoci nespĺňam podmienky. Výnimku som dostal a chlapík z prvého dňa mi vybavoval papiere. Pýtal sa ma, či je možné, že ostanem dlhšie ako rok. Povedal som, že neostanem, lebo sa chcem vrátiť na Slovensko. On ma rozumel, že sa chcem vrátiť do Portugalska. Opravil som ho a zdalo sa mu to také neuveriteľné, že na mňa nechápavo pozrel s takým neveriackym úsmevom, akoby mi chcel dať najavo, že ma prekukol a vie, že klamem. Zábavné na tom je to, že od budúceho roka už Portugalsko predbehneme v HDP na obyvateľa v parite kúpnej sily, ale ešte dlho potrvá, kým nás prestanú brať ako chudobných Východoeurópanov. Viac krát vyslovil slovo Eslovénia namiesto Eslováquia a keď som ho už asi tretíkrát opravil, snažil sa ma presvedčiť, že Eslováquia v portugalčine sa povie Eslovénia. Bol prekvapený, keď som mu oznámil, že to sú dve rôzne krajiny. Pravdepodobne mi aj tak neveril, lebo neprestal používať výraz Eslovénia. Samozrejme ma to neurazilo, bol som rád, že mám účet. Uľahčí to život nielen mne, ale aj ľudom v práci, ktorí sa starajú o moju výplatu.
|