M i l a n T o m a![]() Strany:[1][2][3][4][5] [o mne] [diskusia] [rss] |
||
|
Paríž vs. Lisabon Hoci, len počas mojich piatich rokov a sedem mesiacov v Lisabone sa toto mesto dosť zmenilo. Na konci môjho pobytu som už tak často do psích hovien nestúpal. Dúfam, že sa Lisabončania na mňa nenahnevajú, keď prehlásim, že Paríž je stále čistejší, menej zničený a viac organizovanejší. Aj keď tie autobusy hromadnej dopravy v Paríži vyzerajú byť rovnako nespoľahlivé, hlavne ku koncu dňa a tie ich protesty, ktoré majú Francúzi tak radi, tiež nepomáhajú. Vo všeobecnosti sa cítim lepšie v Paríži. Prepáč mi to Lisabon, snažil som sa. Lisabon bolo jednoducho moje prvé mesto v zahraničí a snáď aj preto, alebo hlavne preto, to bolo pre mňa ťažšie, keďže som bol mladší a neskúsenejší. Paríž však nikdy nebude mať jednu vec, ktorú má Lisabon. Oceán je z Paríža ťažšie prístupný. V Lisabone stačilo isť vlakom smerom na sever a o pol hodinu som na pláži čítal knižku. Alebo autobusom na juh, kde sa dali robiť túry po útesoch setubalského polostrova. To boli pekné časy. Napísal som, že Paríž je organizovanejší, ale akosi sa to nevzťahuje na ľudí, ktorí sa snažia nastúpiť do vlaku. Ľudia nastupujúci niekedy zablokujú dvere ľuďom, ktorí by chceli vystúpiť a tak sa to pre vystupujúcich mení na boj v snahe dostať sa von. Všimol som si, že ani samotným Parížanom sa to nepáči. Jeden človek, možno to ale bol cudzinec, svojim telom vrazil do pani, ktorá sa drala dovnútra, aj keď videla, že on sa snaží dostať sa von. Rozkričala sa na neho. Ďalšia vec, ktorá sa mi v Lisabone páčila, keď sa v potravinách vytvorili dlhšie rady pri pokladniach a prišla posila otvoriť ďalšiu pokladňu, zvyčajne tá osoba upozornila ľudí, aby pristúpili k tej novo otvorenej pokladni v takom poradí, v akom predtým stáli vo svojich pôvodných radoch. V Paríži im to je jedno a ľudia z konca radu doslova bežia, aby tam boli ako prví. Ďalší rozdiel, ktorý som si všimol, je správanie sa mužov v prezliekarňach vo fitnesku. Dalo by sa dokonca prehlásiť, že Lisabon a Paríž sú v tomto dva opačné extrémy. V Lisabone boli muži príliš voľní. Bolo normálne vidieť dvoch bruchatých chlpáčov, ako si len tak stoja nahí oproti sebe a diskutujú. Zvykol som z toho mávať nočné mory. V Paríži sú zasa príliš uzavretí. Obliekajú si spodnú bielizeň s uterákom okolo pása. Na začiatku som sa pri obliekaní odvážil si uterák odložiť a tak sa na moment ukázať v celej svojej kráse. Ale akosi na mňa divne pozerali, tak to už nerobím. Idem v trenkách rovno do sprchy a dám si ich dole až tam. V Lisabone zvykli byť sprchy otvorené, v Paríži sú oddelené a uzavreté. Tu aj do suchej sauny idú v spodnej bielizni. Raz som tam dokonca stretol chlapíka v krátkych nohaviciach, tričku a nohy si ešte zakryl uterákom. A to sa netýka len fitnes centier. Bol som prekvapený, ako málo verejných toaliet, napríklad v obchodných domoch, má pisoáre. Sú Francúzi hanbliví alebo čo? Ja mám rád pisoáre, je to jednoduchšie a hygienickejšie. Hoci mnohí chlapi často precenia svoje rozmery, postavia sa príliš ďaleko a potom omočia podlahu.
|