Jedna z mojich ciest súvisiacich s mojim súčasným projektom ma zaviedla do Nemecka. Bol som navštíviť istého analytika nehôd a študovať skutočné nehody s motorkami. Väčšinou smutné veci. Fascinujúce je, že vo väčšine prípadov prilba odletela z hlavy, aj keď bola pripútaná pod bradou.

Podľa toho nemeckého analytika to bude asi preto, že ľudia si ju jednoducho nepripútajú na doraz a nechajú si ju voľnú. Viem, že to je komfortnejšie, ale tá malá strata komfortu snáď stojí za ten pocit bezpečia.

Na letisku vo Francúzsku, čakajúc na nastúpenie, som si chcel kúpiť raňajky. Postavil som sa do dlhého radu a keď už som bol takmer na rade, počul som svoje meno v reproduktoroch, aby som sa dostavil k informáciám. Opustil som teda svoju pozíciu v rade a šiel som sa na to spýtať, aby mi tam povedal, že to som nebol ja. Vrátil som sa a znova som si vystál rad ešte dlhší ako predtým.

V Berlíne na letisku ma prekvapilo, že aj napriek tomu, že to bol let v rámci schengenského priestoru z Francúzska do Nemecka, ľudom kontrolovali batožiny a doklady. Mne však nekontrolovali nič, zastavovali hlavne ne-európsky vyzerajúcich ľudí.

Mal som obavy, ako nájsť na letisku autobus na železničnú stanicu, ale keďže na Nemcov sa dá spoľahnúť, všetko bolo zrozumiteľne označené. Autobusovú stanicu som našiel ľahko, krátko potom tam autobus aj prišiel, nastúpil som a bol som na ceste do Berlína.

Na železničnej stanici som si chcel kúpiť lístok do Ebendorfu, kde bol môj hotel. Ale bolo mi tam povedané, že v tom meste žiadna železničná stanica nie je. Ono to bola vlastne dedina. Mal som so sebou výtlačné spojenie do Ebendorfu, ktoré som si predtým vyhľadal, ukázal som jej ho, ale nakoniec to bolo len pre autobusy, čo som si akosi vtedy nevšimol.

Kúpil som si teda lístok do vedľajšieho Magdeburgu, vlak odchádzal za 5 minút. Tam, o hodinu neskôr, som ľahko našiel autobusovú stanicu a autobus do Ebendorfu mi šiel za pol hodinu, tak som si bol kúpiť niečo na jedenie. Autobus riadila príjemná pani, ktorá vedela, kde bol môj hotel a nechala ma vystúpiť pri ňom mimo oficiálnych zastávok.

Bola nedeľa popoludní. Nikto nebol na recepcii, len nápis vedľa telefónu, že mám vytočiť 88. Zavolal som, ale nikto nedvíhal. Čakal som tam asi dve minúty a jedna staršia pani sa tam zjavila a dala mi kľúč.

Bol to zaujímavý týždeň. Strávil som ho s ďalším človekom z môjho projektu, ktorý tam prišiel autom z Česka, kde si robí svoje doktorandské. Je Portugalec, volajme ho Pedro. Vlastne, on sa tak aj skutočne volá.

Počas jedného z našich popoludní sme šli do Magdeburgu navštíviť turistickú kanceláriu. Dali nám nejaké letáky. Najviac nás zaujal Wasserstraßenkreuz, križovatka rieky a vodného kanála. Ten vodný kanál prechádza ponad rieku. Vlastne to je most naplnený vodou. Keď sme šli popod autom, GPS ukazoval našu polohu v kanále. Pedro natočil video.

Download the Flash Player to see the video.

Obyčajne ma veci ľahko nefascinujú, ale tam som bol rád, že som také niečo navštívil.

Komentáre: tpnetopier: skvele video :)) meno: email (nebude zverejnený): správa (povinná):