Počasie bolo chladné, oblačno s miernym dažďom, keď som v sobotu pricestoval do Vannes. Zapísal som sa v mojom hotely a šiel som von preskúmať mesto. Prešiel som celé centrum dvakrát za to jedno poobedie. Páčila sa mi prechádzka popri rieke, ale aj tak som sa šiel pozrieť, či sa dá môj lístok na vlak späť do Paríža zmeniť na skorší odchod v nedeľu.

Bol som akosi sklamaný. Jeden deň aj s cestou tam a naspäť by stačil. Ale zmena lístka by ma stále 20 eur a aj tak som nemal čo robiť v Paríži.

Na druhý deň ráno som sa pri odhlasovaní z hotela spýtal na autobusy, ktoré by ma mohli zaviesť niekde k oceánu. Povedali mi, že to bude ťažké, lebo bola nedeľa. Rozhodol som sa prejsť pešo k polostrovu Conleau v zátoke Morbihan, ktorá sa na mape nezdala byť ďaleko.

Naraňajkoval som sa v miestnom prístave a dal som sa na pochod. O hodinu som bol v cieli. Dúfal som, že sa tam bude dať zaplávať v oceáne, ale zdalo sa to nemožné. Nebolo to vhodné miesto na plávanie. Ale objavil som tam, že sa odtiaľ dá dostať loďou na akýsi ostrov Arz. V letáku tam bolo niečo napísané o 20 eur, ale rozhodol som sa ísť. Milujem ostrovy. Víkend sa začal zlepšovať, dokonca aj počasie už bolo slnečné a musel som si vyzliecť kabát.

Na palube lode si vypýtali 7.5 za spiatočný lístok. Neprotestoval som. Protestoval som však, keď sa mi vybili baterky vo fotoaparáte. Chcel som si so sebou zobrať náhradnú sadu bateriek, ale nevedel som ich predtým nájsť. Pokúsil som sa kúpiť nové na ostrove. Vošiel som do ich reštaurácie a spýtal som sa ich, kde na ostrove by sa dali kúpiť baterky. Nedalo sa, takže fotoaparát v mobile prevzal velenie.

Spýtal som sa tam, či majú nejakú mapu ostrova, ale čašník ma rozumel, že som si pýtal menu. Aj tak som chcel jesť a na lodi sa mi podarilo ušetriť 12.5, takže to bolo takmer zadarmo. Neďaleko bol stánok s bicyklami na prenájom, ale keď som dojedol lososa s mušľami, nikto tam už nebol. Šiel som teda pešo okolo celého ostrova. Mapa, ktorú mi ten čašník na druhé požiadanie nakoniec dal, uvádzala, že by to malo trvať necelé dve hodiny.

Bola to veľmi pekná túra. Hľadal som miesto na plávanie, ale práve bol odliv a všade bolo bahno a keď som našiel peknú pláž, kde by sa dalo príjemne vojsť do vody, bolo tam dosť ľudí a nikto z nich nebol v plavkách. Nechápal som prečo a nechcel som byť jediný, kto by šiel do vody, tak som šiel preč si nájsť nejaké opustené miesto, kde by som sa nemusel cítiť zvláštne. Hlavne preto, že okrem spodnej bielizni som nemal nič iné na plávanie.

Našiel som také miesto neďaleko. Bolo to pod menším útesom. Nechal som svoj laptop a ďalší menší batoh s náhradným oblečením hore a zišiel som dole, kde som sa vyzliekol do hola a skočil do vody. Tam som pochopil, prečo nikto neplával. Ostal som vo vode len niekoľko minút, voda bola ľadová. Ako správny narcista som sa nezabudol odfotiť hore bez. Väčšinu roka v Paríži som chodieval pravidelne do fitka, očakávam komplimenty v komentároch.

Po ďalšej hodine chôdze som nakoniec došiel na miesto, odkiaľ som svoju túru okolo ostrova začal. Ešte som mal hodinu do odchodu lode. Požičal som si kajak a pokúsil som sa fyzicky uštvať. Vrátil som sa s premočenými rifľami od kolien dole.

Späť v Conleau som si všimol skupinu ľudí čakajúcich na autobusovej zastávke. Pridal som sa k nim a zviezol som sa autobusom na vlakovú stanici vo Vannes. Krátko po jedenástej večer som bol späť v Paríži. Bol som rád, že tá zmena lístka by stála 20 eur a prinútilo ma to ostať. Nedeľa bola skvelá, jeden z mojich najlepších víkendov vo Francúzsku. Nabudúce sa nebudem pokúšať vzdávať sa tak skoro, jeden krok vedie k ďalšiemu a človek len musí využiť príležitosti, ktoré sa mu ponúkajú.

Fotky z mobilu:

Komentáre: tpnetopier: kurnajs, ja sa ani za nic neviem prinutit cvicit, tak, ale zasa celkom dost chodim a aj na ten bajk obcas sadnem, ale z pivneho bruska mi nijako neubuda... jaaaj a ten kompliment, mas fasa vysportovane to svalstvo, aj moja skoromanzelka hovorila :)) Milan Toma: hehe, no to ma potesilo, budem sa tvarit, ze som si ten kompliment nevyziadal :) a dakujem tvojej quasi manzelke. Danka: Ja som ťa už predtým pochválila. tak aby som sa neopakovala :) pekný víkend si strávil a páči sa mi, čo vieš vyťažiť z možností. ja už dokončujem diplomovú prácu a začínam sa pripravovať na štátnice. niekedy chodievam s kamarátkou do žiarčanky na čajik a vidím tam tvojho brata s manželkou. milé :) teším sa na tvoj odkaz. Milan Toma: hmm, Danka, mne ta tvoja pochvala akosi unikla :) ale dakujem velmi pekne. zdravim svojho brata s manzelkou. som rad, ze si obcas najdu cas pre seba. tebe zelam vela uspechov pri a po dokonceni skoly. Danka: Ešte dodatok : ale je to určite úctyhodné a pekné, že na sebe pracuješ :) ja si tiež zacvičím. ale doma. chodievala som na klzisko sa korčulovať. bude mi to chýbať. ale treba sa posunúť ďalej a radovať sa z jarného slniečka :) korčulovať sa môžem teraz na kolieskových pre zmenu :) a aj na bicykel, plávanie a tenis sa teším . . . Danka: na facebooku som Ti raz napísala k fotke :) či pozdravím, to ti nemôžem sľúbiť, lebo sa nejako dobre nepoznáme, len viem, o koho ide. ale verím, že sú šťastnou rodinkou a ty máš radosť zo synovca. ďakujem za prianie ohľadom štúdia. už sme sa dávno osobne neporozprávali. držím ti takisto palce. Milan Toma: jaj, ale na tej fotke som bol len taky normalny :) to sa nerata hehe. a facebook konto som uz zmazal, tak som na to zabudol. Danka: veď sa mi zdalo, že ťa už nemám medzi priateľmi. tatiana: ahoj milan! no vidno teda,ze chodis cvicit.neviem,ci to mas iba nahodne vysusene vlasy,ale oproti letu je to pozitivna zmena ;) inak pekny vyletik si dal. i envy you... Jaňule: Ahojky Milane, s politováním příznávám, že jsem se dlouho nedívala na tvůj blok a opět jsem si krásně početla :) a zasmála se :) Také musím ocenit tvoji fotku ;) Chtěla jsem tě pozdravit :) Měj se hezky J:) Zuzka: ahoj Milan, teda, pekne si sa vypracoval:) chvalim ta, vyzeras dobre kolko mas teraz kil? Milan Toma: haha Zuzka, svaly sice zadefinovane mam, ale na vahe sa to neprejavilo. dokonca, od kedy som v Japonsku, som schudol 2 kg. a za svoju nizsku vahu sa hanbim, takze to neprezdradim haha... Zuzka: nemusis sa hanbit, ved ja som ti stale hovorila (a stale budem), ze vyzeras dobre :) len som tak sondovala, lebo tie odcvicene hodiny fakt vidno.. vdaka japonskej strave si asi zhodil aj tie posledne zvysky tuku, ktory si nikdy nemal PS: dokedy pobudnes v Japonsku? a aky je dalsi plan? priznam sa, ze citam blog po dlhom case takze nie som v obraze meno: email (nebude zverejnený): správa (povinná):