Ráno som sadol na bicykel s úmyslom sa bicyklovať po meste bez akéhokoľvek cieľa, len si tak pedálovať medzi chodcami a objavovať mesto. Po niekoľkých minútach ma tešilo, ako mi ten slalom medzi ľuďmi už ide. Išiel som len tak ďaleko, aby som ešte mal nejaký ten pocit istoty, že sa viem vrátiť.

Po istom čase, keď sa hlad ohlásil, vybral som sa do Tokyo Dome City, kde je moja obľúbená reštaurácia. Bicykel som si zamkol na ulici s desiatkami ďalších zaparkovaných bicyklov. Pred reštauráciou však bola veľká rada, tak som sa šiel pozrieť na šieste poschodie, kde mali byť verejné kúpele.

Hneď po východe z výťahov si ľudia vyzúvali topánky. Spravil som to aj ja a zamkol som si ich v neďalekej úschovni. Na recepcii pred vstupom mi dali anglické letáky, kde som si prečítal cenu a bola tam aj mapka. Dali mi tam tiež vybrať farbu oblečenia, ktoré chcem nosiť v priestoroch kúpeľov.

Podľa mapky som sa dostal k chlapským prezliekarňam, kde mi dali tašku s uterákom a akýmsi modrým pyžamom. Na recepcii som dostal aj náramok s číslom, po priložení ktorého sa mi odomkli dvere na skrinke s tým istým číslom.

Sledoval som ostatných ľudí, aby som vedel, či si to obliekajú na holo, alebo si nechávajú spodnú bielizeň. Chlapík si trenky nevyzliekol, tak som si tie svoje s mesiačikmi tiež nechal.

Prešiel som k vchodu do priestoru s bazénmi. Pred vstupom sa všetci vyzliekli úplne do hola. Spravil som to isté aj ja. Niektorí si pred sebou držali uterák, tak som to robil aj ja. Ako prvé hneď po vstupe na seba hádzali teplú vodu z drevených kýblikov, ktorými si ju naberali z takého keramického suda.

Bolo tam viac bazénikov s teplou, vírivou, stojacou, prúdiacou a jeden aj studenou vodou a niekoľko sáun s rôznymi teplotami. Na jednej strane bol priestor so sprchami, zrkadlami, šampónom, kondicionérom, tekutým mydlom a malými stoličkami, na ktorých sedeli nahí chlapi. Mydlili sa a sprchovali, tak som si na takú jednu sadol aj ja a umyl som si tam telo. Pozeral som, či si umývajú aj hlavu, ale nikoho som si nevšimol, tak som to nespravil.

Neďaleko boli dve ženy, ktoré tam masírovali. Keď som ich videl, trochu som sa zľakol a zakryl som si reflexívne, ale ostatní tam pred nimi normálne chodili nahí, tak som sa prispôsobil.

Zo začiatku som si držal uterák pred sebou, keď som sa presúval z bazéna do bazéna alebo nejakej sauny, ale mnohí to nerobili, tak som to prestal robiť aj ja. Hanbiť som sa nemal za čo, asi to je o Ázijčanoch pravda. Niektorým sa v tom pubickom ochlpení úplne skryl.

Znova som sa bol namydliť a osprchovať a objavil som, že sú tam k dispozícii jednorazové zubné kefky a žiletky na holenie. Hoci som ani jedno z toho nepotreboval, použil som obidvoje. Chcel som vyskúšať všetko, čo k tomu patrí.

Vošiel som neskôr do bazéna s bublinkami a ten bol super, horúca voda a prúd masírujúci chrbát a nohy. Neviem prečo, ale tuhlo mi pritom svalstvo na krku. Prešiel som postupne všetkými bazénmi a saunami. Jedna sauna mala dokonca aj veľkú televíznu obrazovku vo vnútri.

Znova som sa namydlil a osprchoval a tento krát som si aj zmyl hlavu. Šampón tam bol, takže to muselo byť v poriadku, nakoniec to robili aj ostatní. Vonku v priezliekárni som si s tým náramkom na ruke kúpil z automatu vodu. Obliekol som sa, nagéloval a vyfénoval vlasy v priestoroch na to určených. Všetky tie krémiky a gély, čo tam boli, som jednoducho musel vyskúšať. Na recepcii som odovzdal ten náramok a z neho vyčítali, koľko mám platiť. Strávil som tam dve hodiny.

Aj v tej reštaurácii už bolo menej ľudí a nebolo treba dlho čakať. Vonku pred vstupom som si z automatu kúpil lístok. Hlavné jedlo bolo čínske núdle a k tomu som si ešte priplatil varenú ryžu. Vojde sa s tým dovnútra, tam vám dajú papierik, na ktorom zakrúžkujete vaše preferencie, ako to chcete pikantné, ako mastné, s mäsom či bez a tak. Keď sa uvoľní miesto, pošlú vás tam k nemu.

Tam si sadnete do takého malého priestoru oddeleného od ostatných požieračov. Položíte pred seba tie lístky a papier s preferenciami. Z druhej strany ich zoberie akási osoba, ktorej hlavu nevidno, lebo to zakrýva stena. Tá osoba niečo povie, pekne sa ukloní a stratí sa. Zanedlho vám prinesú objednávku a tú dieru pred vami zakryjú roletou. Tam to pekne spapáte, vychlípete a vycucáte s paličkami a odídete. Je tam zakázané fajčiť, telefonovať a rozprávať sa medzi sebou, hoci to posledné sa prísne nedodržuje.

Vonku som si našiel svoj bicykel a šiel som do neďalekého parku, kde som spravil niekoľko fotiek a strávil nejaký čas štúdiom japončiny. Môj portugalský profesor tvrdí, že v Japonsku majú najkrajšie záhrady, aké v živote videl a zdá sa, že má pravdu.

Pri ceste späť som chcel ísť inou cestou a predsa len som sa stratil, ale spýtal som sa ľudí na cestu k Tokyo Dome City a ukázať rukou smer je rovnaké v každom jazyku.

Komentáre: jitka: Milane, tak tohle bylo super zajimave!!! A zabavne, rozhodne rozdily v kulture tu budou markatnejsi v porovnani s PT a uz i tam to obcas bylo ;-) haha. Uz se nemuzu dockat dalsiho blogu a posilej fotky fotky fotky. Jitka tpnetopier: fasa nedela :) a len tak pre zaujimavost, co to tam tak vychadza to tie kupele? Milan Toma: platil som 3000 yenov, ale v tom bola aj ta voda a vikendovy priplatok. (3000 yenov je 24 eur.) a to boli top kupele, najvyssia kvalitka v meste :) ulep: skvele :) ...aj foto sa mi paci. ulep: ...a paci sa mi ze trenujes slovencinu, najskor to pises po A a potom prepisujes do Sj, alebo opacne? Ja to citam vzdy skor po anglicky. Milan Toma: dakujem ulep. v poslednom case to vacsinou pisem najprv anglicky a potom to prekladam do slovenciny, ale tento clanok bol naopak. podla toho, ako sa mi momentalne chce. meno: email (nebude zverejnený): správa (povinná):