Mojej tety manžel má rád mrakodrapy, tak ma požiadala, aby som nejaké nafotil. Pogúglil som trochu a objavil som Nishi-Shinjuku mrakodrapovú biznis oblasť v Tokiu. Bicyklom som sa premiestnil k metro stanici v mojej časti mesta, zamkol som ho vonku pri zábradlí a vlakom som sa dostal na stanicu Nishi-Shinjuku.

Keď som spravil dosť fotiek zo spodku, zatúžil som sa dostať na najvyššie poschodie nejakého mrakodrapu. Pri jednom boli upútavky na reštauráciu navrchu, ale nedokázal som nájsť otvorený vchod do budovy. Skúsil som teda iný mrakodrap a podarilo sa mi dostať sa dovnútra a vyjsť výťahom úplne hore. V ušiach som počas jazdy výťahom cítil zmenu tlaku a ešte aj niekoľko minút potom. Výťah bol veľmi rýchly, 53 poschodí za veľmi krátky čas, odhadujem, že to bolo tak okolo jednej minúty.

Na najvyššom poschodí boli reštaurácie a vôbec neboli drahé. V tej, v ktorej som mal obed, bolo najdrahšie menu za 3200 ¥, čo je pri dnešnom kurze 24 €. To bola v Paríži cena za obedné menu v každej druhej reštaurácii so žiadnym výhľadom. Bola v tom zahrnutá šunka so zeleninou ako predjedlo, kukuricová polievka, dobrý kus hovädzieho steaku s hranolkami a ryžou, ľadový čaj a dezert a to všetko s vynikajúcou obsluhou. Účet doniesli spolu s dezertom. Keď som teda dojedol, položil som peniaze na účet a šiel som preč. Pri východe bola pokladňa a chceli tam, aby som zaplatil. Povedal som im, že som nechal peniaze na stole a chcel som sa po ne vrátiť, ale čašník sa o to postaral. V Tokiu sú také pomeštené džungľové havrany. Sú dosť hrozivé, tie európske sú menšie a je ich v mestách menej. Ten jeden na poslednej fotke jedol holuba priamo uprostred cesty a dosť agresívne, perie z holuba lietalo všade okolo.

Metrom som sa vrátil do svojej oblasti, našiel som si bicykel a keďže ešte bolo príliš skoro na návrat domov, rozhodol som sa, že sa znova stratím. Zabicykloval som sa do neznámej oblasti a všimol som si cestou vstupnú bránu do akejsi záhrady. Zaparkoval som si bicykel a šiel som to preskúmať. Najprv to vyzeralo, že to nebol park, ale nejaký chrám a nakoniec som zistil, že to bol cintorín.

Komentáre: jitka: ahoj! tak jsi nasel vernou ctenarku, uz jsem se nemohla dockat noveho blogu a nezklamal jsi! :-) mrakodrapy super, i kdyz to zrovna neni muj cup of tea, ale ten hrbitov je fakt zajimavy, predposledni fotka vypada, ze hrbitov je skoro takovy mrakodrapovy sam o sobe, a kocicka nema chybu, zviratka jsou krasna vsude:-), co se tyce tech havranu, tak tezko posoudit z fotky, ale tady u nas jsou ty havrani vetsi nez kocky :-o (ze by se sem dostali z Japonska? :-) diky ze se podelis o dojmy!! Miso K.: No pekné zážitky :) ja som mrakodrapy videl jedine vo Frankfurte. No ale snáď sa mi už konečne podarí navštíviť ťa. Inak :) japonci tam jazdia na strašne smiešnych autách, pre nás európanov priam netradičných, vyzerajú ako krabičky. Ale to asi preto, aby ich mohli naskladať na seba a zaparkovať :P A je dosť divné, že ešte stále jazdia po ľavej strane. Milan Toma: to som velmi prekvapeny. hodil som to na blog len teraz a hned dva komentare. dakujem jitka a miso... dodo.st.: Pači sami tvoja praca.Jeto vyborne. tpnetopier: paradne vyhlady i drsny havran :) Surovci: Ahoj Milan!!! To je super sledovat japonsky svet tvojimi ocami. Su to zazitky aj pre nas sledovat tvoj blog! Pekne si to tam uzivaj :) Uz si nasiel nejake chutne keksiky? Alebo si sa zmieril s ryzou? Inak tie mrakodrapy su riadne... este aj tie ich pomniky v cintorinoch my ich pripominaju. pa D Milan Toma: nanestastie, ani tato krajina nema na nase slovenske a ceske keksiky. tu je to dokonca este horsie ako v Portugalsku. peter brat: Som tu druhý krát ale asi ma to chytilo máš to super. Drž sa brácho ujcok peter s rodinou: Mino diky za mrakodrapy len tak dalej cau AMIGO meno: email (nebude zverejnený): správa (povinná):