Som tu dva mesiace a už sa mi podarilo dostať sa do nemocnice. Utekal som dole schodmi a obyčajne mi to ide veľmi dobre, ale nie vždy sa darí. Už počas behu som si hovoril, že raz si vytknem členok. Prebehol som dole päť poschodí a na úplne poslednom schode som to nezvládol. Pri páde som v členku počul prasknutie.

Najprv som to preležal a predýchal tam na schodoch, ešte som si zvládol ísť do vedľajších potravín kúpiť cukríky. Späť v kancelárii som si vyložil na stôl nohu a normálne fungoval. Keď som však chcel ísť domov, prešiel som na chodbe pred kanceláriou len niekoľko metrov, studený pot ma oblial a musel som si sadnúť.

Našla ma tam profesorka. Spolu so sekretárkami zavolali do nemocnice, aby sa popýtali, či ordinujú, dali mi na nohu studený obklad, objednali mi taxík, na ktorý mi dali akýsi kupón, ktorým som ho zaplatil a kolega Oishi-san tam šiel so mnou. Tam mi spravili röntgen, zlomené to nie je, len som si trochu natiahol šľachu. Dali to do dlahy, predpísali mi lieky a požičali barle. Celé to stálo takmer sto eur, keďže mám poistenie platil som z toho tridsať percent.

Zajtra tam mám znova prísť ráno, hoci neviem prečo. Radšej ako sa snažiť dostať sa domov a ráno naspäť, som sa rozhodol ostať v kancelárii. Kolegovia tu normálne ostávajú spať, aby nestrácali čas chodením domov. Aj ja som to zvykol robievať v Portugalsku. Mám pohodlnú stoličku. Ale keď som sa vrátil, Oishi-san o tom informoval ostatných a profesorka dala k dispozícii jej gauč z kancelárie, kolegovia ho presťahovali ku mne a ešte mi aj ustlali.

Za chvíľu idem spať. Dobrú noc.

Komentáre: jitka: ahoj marode, no vidis, ty jsi klasicky dukaz toho, ze clovek by mel poslouchat svuj instinkt ... ;-) tak hlavne, ze to nemas zlomeny, a myslim, ze te musel v teto nemile situaci potesit laskavy pristup kolegu :-), at jsi brzo zpatky na nohou! ps: tak to si ted asi budeme muset na nejake zazitky z Japonska pockat ... predpokladam, ze s berlema se nikam stradovat nebudes ... :-( Milan Toma: no, to som na vikend planoval turu za velkou sochou budhu zapadne od tokia. ;) ale este stale to nevzdavam, do soboty sa vyliecim hehe. jitka: takhle me nalakat ... koukej se uzdravit!! haha Peter K: Cau Milane, ta noha vypada dobre ... ked som cital zaciatok, tak som si uz myslel, ze si si to totalne zlomil. To by som neprial nikomu. dufam, ze dnes uz robis tu turu. Drzim palce. Ivana: Tak pozor, prespavani v kancelari se muze zvrhnout v zavislosti na praci. Vim, jak to boli, v Rua da Quintinha jsem letela ze schodu do garaze do auta pro mobil a stalo se mi to same. Nejdriv v bolesti bez dechu na schodech, pak pomalu nahoru a berle. Vidim, ze papas hulcickami. Maji vubec pribory ve skolni kantyne? Iv Milan Toma: pribory tam su, ale pouzil som ich len v prvy den, ked ma zobrali kolegovia do kantiny. sa na mna cudne pozreli a od vtedy som pribor uz nepouzil vobec. dva mesiace bez pribora hehe. uz ma z toho prsty prestali boliet. a v praci uz nespavam, na to som uz stary :) tpnetopier: zdar, je to haluz, ale doteraz sa mi nedalo pripojit na tuto tvoju adresu... az zrazu dnes... tak si ta citam :) meno: email (nebude zverejnený): správa (povinná):