Približne pred rokom som vošiel do malej cukrárni, kde ma obsluhoval asi dvanásťročný chlapec. Bolo to zvláštne, pretože som tam bol v čase školskej dochádzky, ale vysvetliť sa to dalo rôznymi spôsobmi. Mohol byť len mierne chorý, tak prišiel pomôcť rodičom do práce. Lenže on tam pracoval aj ďalšie dni, keď som sa tam znova vrátil.

Miloval som našu obývačku v byte, v ktorom som býval na Slovensku. Bola svetlá a plná kvetov. Bolo v nej cítiť harmóniu. Vnímal som to ako malý zázrak, keď dovnútra svietilo prvé jarné slnko, vonku škriekali prvé vtáčiky a prvé teplé dni sa miešali s posledným studeným zo zimného obdobia doznievajúcim vetrom.

Veľa ľudí je proti juhoeurópskym zábavkám s býkmi. Nazývajú to trýznenie. Býčie zápasy v Portugalsku sú však miernejšie. Býky sa nezabíjajú, len sa s nimi nepekne hrajú do ich vyčerpania. Patrí to k portugalskému vidieku a nikto to nerobí pre turistov. Robia to sami pre seba.

Traja slováci sme sa vybrali na lov východu slnka. Zvolili sme si na to krásne miesto, Cabo Espichel. Ide o mys na setubalskom polostrove južne od Lisabonu. Nachádzajú sa tam dve významné stavby. Historická pamiatka Santuário de Nossa Senhora čiže Svätina Našej Pani z roku 1701 a maják, ktorý mňa osobne zaujal viac, pretože na fotkách východu slnka vyzerá lepšie.

Dnes ráno som sa rozhodol, že urobím dobrý skutok a keďže prešli ďalšie tri mesiace, šiel som znova darovať krv. Už som sa vzdal snáh byť všade pár minút pred otvorením a prišiel som do krvného centra o pol desiatej. Majú otvorené každý deň okrem nedele a preto tam nikdy nie je veľa ľudí. Predo mnou nebol v čakárni nikto.

Guincho je moja obľúbená pláž, pretože to bolo prvé miesto, kde som prvýkrát v živote videl more. A hoci krásna, stále je to len obyčajná pláž. Omnoho zaujímavejším miestom je Lagoa de Albufeira, čiže Albufeirská Lagúna. Miesto, kde sa oceán vlieva do jazera, ktoré mení výšku svojej hladiny podľa prílivu a odlivu.

Počas môjho už niekoľkoročného pobytu v Portugalsku som precestoval z tejto krajiny viac ako zo Slovenska. Ako väčšina mladých ľudí v tejto krajine som bol odkázaný na hromadnú dopravu a postupne som si vybudoval zoznam internetových stránok, ktoré používam na vyhľadávanie spojení. Verím, že sa niekomu zídu a preto ich sem dávam.

Správy v Portugalsku sú veľmi rozdielne od tých našich slovenských. U nás sa venujú jednej udalosti maximálne dve minúty a to už musí byť niečo skutočne dôležité. V Portugalsku sa vybrali iným smerom. Jednej bezvýznamnej udalosti obetujú aj celých desať minút.

Za jednu z nevýhod dlhšieho života v cudzine považujem to, že ako cudzinec spoznávam množstvo ďalších cudzincov, ktorí do môjho súčasného mesta prídu a za relatívne krátky čas zasa odídu. Rád spoznávam nových ludí, ale s takmer všetkými sa musím zakaždým rozlúčiť s tým, že ich už pravdepodobne nikdy neuvidím.

Pred vyše 280 miliónmi rokov vyvretím vznikla skupinka ostrovov vzdialená 11 km od pobrežia stredného Portugalska. Berlenga Grande čiže Velká Berlenga je jediný obývaný alebo aj obývatelný ostrov z tejto skupiny. Miesto mníchov, vojakov, hrdinov, tyranov a pirátov.

Ked som si začal hladať ubytovanie v Lisabone, ani som netušil, že to bude tak zložité. Ponúkali mi izby bez okien v bytoch so škulavou babičkou, jej slepým milencom a velkým kokeršpanielom.

V každom meste sa nájdu ludia odkázaní na žobranie. Tých v Lisabone už poznám podla tváre. Niektorých mám rád a pravidelne im prispejem na lieky. Iní sú mi nesympatickí a na tých sa ani nepozriem. Raz som dokonca nešťastnou náhodou žobral pred kostolom aj ja.

Významné dni v týždni nám prinášajú rôzne pocity. V piatok sa tešíme na víkend, v nedeľu sa bojíme povinností pondelka. A hoci štvrtok nemá pre mňa až tak výrazný pocit, je to deň pred piatkom a to ho predsa robí trošku významným.

Vždy sa strašne poteším, ked mi príde list. Dokonca aj ked dostanem účet. Po nasťahovaní sa do bytu, v ktorom som sa konečne cítil dobre, pre mna každý nový list v novej poštovej schránke znamenal zvýraznenie radosti a spokojnosti s mojím ubytovaním.

Podla legiend bola Sevilla založená Herkulesom. Leží na juhu Španielska, má 700 000 obyvatelov. Je to turistami často navštevované mesto, ale anglicky sa tam velmi nehovorí. Preto ked si objednáte ice-coffee čiže ladovú kávu, môžete dostať niečo nečakané.

Včera som dostal list z portugalského krvného inštitútu. Jeden som dostal už asi pred mesiacom s výsledkami testov mojej krvi, pretože som tam bol krv darovať a tie výsledky zrejme posielajú automaticky. Tento druhý list mi prišiel ako pripomienka toho, že už prešli tri mesiace od môjho predchádzajúceho darovania. Dnes ráno som bol teda darovať krv.

Nie som zvlášť velký fanúšik futbalu, ale včera som si zápas Portugalsko proti Slovensku v Lisabone nenechal ujsť. Lístok drahý nebol, v Lisabone žijem, bola sobota, tak prečo to neskúsiť. Bol to nádherný zážitok. Prvýkrát v živote som bol na velkom futbalovom štadióne.

Zazvonil mi mobil a známy hlas z ambasády sa ma pýta, ako som na tom s mojou portugalčinou. Priznávam sa, že nie velmi dobre. Znova dostávam tú istú otázku na angličtinu a priznávam sa, že to mi ide lepšie. Nasleduje otázka, či si nechcem zarobiť. Odpovedám, že to závisí od druhu práce.

Rozhodol som sa napísať niečo o mojej práci v Lisabone. Vela ludí sa ma pýta, čo tu robím, tak sa to pokúsim spísať. Len naznačím princípy, na ktorých je moje štúdium založené a prezradím niektoré moje ťažkosti s doktorandským štúdiom v cudzej krajine.

Mohlo by to mať znova názov Lisabon vo fotografiách (4), hoci to je len jeho okolie. Ale tieto fotky si zaslúžia svoj vlastný názov. Pláž Guincho (ginšu) je velmi známa a oblúbená. Je to síce surfistická pláž, ale tie vlny dokážu zlákať aj ludí bez dosiek.

Minulý víkend som si nenaplánoval žiadny výlet na bicykli. Prišiel som v sobotu do školy s úmyslom pracovať a našiel som si tam odkaz od diskutérky Pralinky, že čo je so mnou, či sa mi pokazil bicykel. Po chvílke rozmýšlania som sa rozhodol predsa len ten bicykel znova vytiahnuť a vybral som sa na druhú stranu rieky, kde som navštívil Ježiša Krista.

Už dávno som mal v pláne nafotiť most Vasco da Gama pri východe slnka. Dnes ráno som teda prinútil vstať o pol piatej, vysadol na bicykel a za štyridsať minút som už na mieste čakal pod svetlom pouličnej lampy.

Takže pokračujem v uverejnovaní mojich fotografií Lisabonu, ktoré fotím, ked sa nudím a sadám na bicykel. Tentoraz sa mi podarili nejaké kúsky, z ktorých mám radosť. Išiel som opačným smerom ako minule a objavil som jeden zvlášť vynikajúci objekt na fotenie.

Som v polovici tretieho roka v Portugalsku a musím sa priznať, že tento rok znášam najhoršie. Prvé dva roky som žil v naivnej predstave, že si v tejto krajine nájdem portugalskú priatelku, s ktorou budem šťastný. Všetky nádeje som však už stratil.

Ak si rozdelím ludí, ktorých poznám, na dobrých a zlých, zistím, že takmer všetci patria do tej skupiny dobrých. Osobne síce nepoznám nikoho ani extrémne zlého ani extrémne dobrého, ale sú medzi nami, stretol som ich.